Címerhatározó/Drugeth címer

A Wikikönyvekből, a szabad elektronikus könyvtárból.
Ugrás a navigációhoz Ugrás a kereséshez

Ez az oldal a címerhatározó kulcsának részeként a Drugeth család címerével foglalkozik.


Drugeth címer.PNG

  • Irodalom:

A család címerének ábrája a címerhatározóban még nem szerepel.

Külső hivatkozások:

Pôvod erbu rodu Drugetovcov

Rod Drugetovov (Drugethovcov) mal pôvod vo Francúzsku a do Uhorska prišiel cez Taliansko v službách Karola Róberta z Anjou. O erbe Drugetovcov je známe, že azda ani jeden rod nemá toľko obsahových a farebných variácii, ako práve oni. Pripúšťa sa možnosť, že variácie erbu vyjadrujú jednotlivé vetvy rodu. V kostole sv. Kláry zo 14. storočia v Neapoli sa nachádzajú sarkofágy drugetovskej rodiny. Na ľavej strane pri vchode sa nachádzajú dva náhrobné pomníky patriace predkom Drugetovcov. Prvý patrí Drugovi de Merloto a druhý Mikulášovi de Merloto. Erb Druga de Merlota je na prvom náhrobnom kameni vytesaný až päťkrát. Erb delia dva pásy na tri polia. V pravom hornom rohu je menší štít, na ktorom sú heraldické ľalie. Na ľaliách je uložený turnajový golier symbolizujúci mladšiu vetvu. V hornom poli v ľavej časti sú tri doprava orientované vtáky. V druhom poli sú dva a treťom tri (2,1).

Od 13. storočia považuje francúzska heraldika tieto vtáky za drozdov. Majú nejasne zobrazené nohy a stoja bokom so zloženými krídlami. Ide o tzv. marlet, heraldického vtáka, ktorý sa zobrazuje len so stehienkami bez nožičiek. Bol bežný vo Francúzsku, odkiaľ pochádza rod Drugetovcov. Na druhom náhrobnom kameni sú umiestnené štyri erby. Dva sa zhodujú s erbom Druga de Merlota. Erb Mikuláša de Merlota je podobný erbu Druga de Merlota, rozdiel je len v tom, že krídla a pazúry drozdov sú vytesané ostrejšie. Štít umiestnený vpravo hore pochádza z erbu Karola z Anjou, ktorý dobyl južnú Itáliu a založil tam kráľovstvo. Tento štít sa stal znakom novej dynastie neapolskej koruny. Svedčí o blízkom vzťahu medzi Anjouovcami a predkami Drugetovcov. Štvrtý erb patrí matke Mikuláša de Merloto Izabele de Apia. Na zlatom pozadí je zobrazených šesť drozdov s rozprestretými krídlami. Erb rodiny Merloto je päťkrát červeno čierne delený, v prvom poli sa nachádzajú štyri doprava orientované drozdy, v treťom a piatom po dva drozdy. Ide o tzv. hovoriaci erb ( fr. merle- drozd). Aj to poukazuje na prepojenie Merlotovcov a Drugovcov z Itálie, ktorí vo svojom erbe mali tiež drozdy. Vývin erbu rodu Drugetovcov z Humenného

Filip I. Druget (?-1327) Bol príslušníkom francúzskeho šľachtického rodu, ktorý prešiel s rodom Anjouovcov do Talianska. Bol dôverníkom a vojvodcom Karola Róberta z Anjou, s ktorým prišiel do Uhorska. Zohrával významnú úlohu pri jeho nastolení na uhorský trón a upevnení jeho moci. Zúčastnil sa bitky pri Rozhanovciach. Od roku 1316 pôsobil ako spišský a abovský župan, od roku 1319 ako palatín a sudca Kumánov, v rokoch 1322- 1324 bol kráľovským pokladníkom a v rokoch 1322-1326 gemerským županom. V roku 1324 sa v listine Karola I. už s titulom baróna- Magnificis baronibus palatino. Erb sa zachoval na jeho pečati vydanej v hodnosti spišského župana. V ranogotickom štíte sú na brvne umiestnené tri spony, v hornom a dolnom poli sa nachádzajú tri drozdy, v dolnom usporiadané 2 a 1. Ján I. Druget (okolo 1288-1333)

Bol Bratom Filipa I. a zakladateľom uhorskej vetvy rodu. Pôsobil v službách sicílskeho kráľa Karola II. a cisára Filipa Tarentského. Roku 1324 sa natrvalo usídlil v Uhorsku, v roku 1330 získal Tolniansku, Šomodskú, Fejérsku, Užskú, Báčsku a Zemplínsku župu, v tomto roku sa tiež stal aj palatínom a sudcom Kumánov. Na jeho pečati ako palatína a sudcu Kumánov sa zachoval aj jeho erb. V ranogotickom štíte sú v brvne zobrazené tri spony, v hornom poli sú umiestnené štyri drozdy, v dolnom poli tri drozdy (2,1). Štítonosičom je cválajúci kentaur. Motív spôn z erbu prechádza na jeho plášť a opasok. Ján II. Druget (pred r. 1328-1364)

Najstarší syn Jána I. Bol dedičným užským županom. Jeho erb sa zachoval na pečati. Na ranogotickom štíte je brvno s troma sponami. V hornom poli sú štyri drozdy, spodnom poli 3 (2,1). Štítonosičom je rytier cválajúci na koni, v heraldike je nezvyčajne zobrazený cválajúci smerom doľava. Motív spôn prechádza na uzdu a čabraku koňa. Mikuláš I. Druget (?-1355)

Syn Jána I., zakladateľ horianskej (užhorodskej) vetvy rodu. Bol vychovávateľom synov Karola I. Róberta- Ľudovíta a Andreja. Pri útoku Feliciána Zacha dňa 17. apríla 1330 bol zranený pri ich obrane. V roku 1350 sa zúčastnil na ťažení Ľudovíta I. Veľkého do Talianska, bol vymenovaný za veliteľa Salerna, odkiaľ pochádzal rod Drugetovcov. Bol poradcom pri uzatváraní mieru s Benátkami. Na listine z roku 1355 sa zachovala pečať, Mikuláš je titulovaný ako kráľovský sudca a gróf. V zlatom štíte červené brvno s troma zlatými prackami, v hornom zlatom poli sú štyri a v dolnom tri čierne drozdy (2,1). Klenotom je zlatá pracka vyrastajúca zo striebornej helmy. Prikrývadlo je zlato-červené. Viliam I. (?-1342)

Syn Jána I., v rokoch 1134-1339 palatín, 1327-1342 spišský a abovský župan, 1329-1340 šarišský župan, 1339 bol heveššským županom, 1327-1340 gemerským a 1329-1330 boršódskym županom. Na listine z roku 1337 je pečať s erbom. V ranogotickom štíte je brvno s troma prackami, v dolnom poli sú tri drozdy. Klenotom je postava anjela vyrastajúceho z prilby. Ján VIII. Erb z roku 1600 má oválny tvar s barónskou korunou. Erb je štvrtený, v prvom a štvrtom červenom poli sú tri čierne drozdy, druhé a tretie strieborné pole je prázdne a damaskované. Na erbe je šikmo položené zelené brvno s troma zlatými prackami. Klenotom je sedemcípa koruna. Juraj II. V Kubínyiho zbierke je pečať Juraja II. Drugetha z roku 1608. Je použitá tá najvyvinutejšia fáza symbolu Drugetovcov bez jediného úpadkového prvku. Na červenom štíte je zelené brvno a na ňom tri zlaté spony, v hornom poli štítu sú štyri, v dolnom tri čierne drozdy. Klenot tvoria dve orlie krídla, pravé je čierne, ľavé červené, na ktoré je prenesené štítové znamenie. Drozdy v klenote sú zlaté. Prikrývadlá sú zlato-čierne a zlato-červené. Juraj III. (1583-1620)

Zachovali sa dve varianty erbu. V prvom erbe je na červenom štíte položené zelené brvno a na ňom tri zlaté spony. v hornom poli štítu sú štyri, v dolnom poli tri čierne drozdy otočené vpravo. Klenot tvoria dve čierne orlie krídla, na pravom krídle je motív zlatých drozdov na červených brvnách, na ľavom krídle je zelené brvno s troma zlatými sponami. Prikrývadlá sú zlato-čierne a zlato-červené. Druhý erb je trikrát červeno strieborne delený štít. V prvom poli sú štyri a v treťom sú tri čierne drozdy orientované doprava. Klenotom je zlatá päťcípa koruna, z ktorej na obe strany vychádza modro-červená stuha. Mária Sečéniová rod. Drugetová Dvakrát zlato-červeno delený štít. V prvom poli sú štyri čierne drozdy na štyroch zelených vŕškoch a v treťom poli tri čierne drozdy na troch zelených vŕškoch. V druhom poli sú tri zlatá pracky. Klenotom sú dve orlie krídla vyrastajúce z ozdobnej prilby. Na pravom čiernom krídle je červené brvno s troma zlatými prackami, na ľavom červenom krídle sú v zlatom brvne umiestnené štyri čierne drozdy. Prikrývadlá sú čierno-zlaté a červeno-zlaté. Ján IX. (1609-1645)

Erbom z roku 1636 je dvakrát-červeno-zeleno delený štít. V prvom poli sú štyri čierne drozdy a v treťom poli tri čierne drozdy na zelenej pažiti. Druhé pole je zelené s troma zlatými prackami. Z prilby vyrastajú dve čierne orlie krídla. Na krídlach sa opakuje motív z erbu, drozdy sú však zlatom poli a pravé krídlo je zrkadlovo otočené. Prikrývadlá sú modro-zlaté a červeno-strieborné. Rodinný erb Drugethovcov: Červený štít je zlato orámovaný, predelený zeleným brvnom s troma zlatými prackami. V hornom poli sú štyri čierne drozdy a v dolnom poli tri čierne drozdy na zelenej pažiti. Z prilby vyrastajú dve čierne krídla, na oboch sa opakuje motív drozdov z erbu, drozdy sú však na zlatom poli. Prikrývadlá sú modro-zlaté a červeno-strieborné.


Lásd még: